top of page

Syphilis

Syfilis je celosvetovo rozšírené infekčné ochorenie postihujúce rôzne orgány vrátane kože, obehového systému, kostných ochoreniach (svalový a kostrové aparát) a centrálneho nervového systému. Patrí medzi najznámejšie pohlavne prenosné choroby a bez včasnej diagnostiky a preliečenia môže skončiť smrťou.

Prenos

Syfilis sa prenáša pohlavným stykom, vrátane análneho a orálneho. Možno je tiež infekcie plodu počas tehotenstva alebo dojčenia - týmto spôsobom vzniká u detí vrodená syfilis. V najväčšom ohrození sú promiskuitný jedinci, drogovo závislí, homosexuáli, ľudia prevádzkujúci nechránený styk a osoby spájané s prostitúciou. Preto je nesmierne dôležité dodržiavať preventívne opatrenia, kam patrí predovšetkým starostlivý výber sexuálnych partnerov, používanie kondómov a dodržiavanie hygienických pravidiel.

Príznaky a priebeh

Syfilis môže byť vrodený alebo získaný. Získaný syfilis sa ďalej delí do niekoľkých štádií, z ktorých každé má svoje špecifiká - primárne, sekundárne, latentný a terciárne, s ktorým sa v súčasnosti už v podstate nestretávame vďaka dostupnej zdravotnej starostlivosti a možnosti antibiotickej liečby.


Primárne štádium syfilis


Prvé príznaky syfilisu sa spravidla objavia 3 týždne po rizikovom styku, ale môžu nastúpiť aj skôr alebo neskôr - až 90 dní po stretnutí s infikovaným človekom.


Typickým prejavom primárnej syfilis je vred v mieste vstupu infekcie - u 90% nakazených je to oblasť genitálií, menej častý býva výskyt okolo konečníka či v ústach. Vred dosahuje veľkosti 1mm až 2 cm, má tmavo červenú spodinu a nejasné ohraničenie, je tuhý na pohmat a pri dotyku nebolí. Po zahojení po ňom zostáva depigmentovaný jazva. U niektorých pacientov však vzhľad býva iný, preto je treba každú zmenu vredového charakteru považovať za syfilitickú. Muži mávajú vred kdekoľvek na penise, u žien sa môže objaviť buď na vonkajšom genitálií, vo vagíne alebo na krčku maternice, kde ho možno odhaliť len gynekologickým vyšetrením. Jeden až dva týždne po utvorení vredu dochádza tiež k opuchu spádových lymfatických uzlín (najčastejšie slabinových). Vred sa počas niekoľkých týždňov sám zahojí, či už prebehne liečba alebo nie.


Bez nasadenia vhodnej liečby sa choroba posúva do sekundárneho štádia.


Sekundárne štádium syfilis


Prejavy sekundárneho štádia sa začínajú rozvíjať 4-10 týždňov po výskyte vredu. Najtypickejším prejavom je vyrážka rozosiata po celom tele vrátane dlaní a plôšok nôh, je tvorená drobnými červenohnedými pľuzgieriky, ktoré sú vysoko nákazlivé.


Charakteristickým znakom sú tiež tzv. Kondylóma lata vyskytujúca sa vo vlhkých a teplých miestach, ako je napr. oblasť slabín, genitálií alebo podpazušia. Jedná sa o vystúpené pľuzgiere pokryté belošedým páchnucim povlakom, ktoré sú taktiež infekčné. Podobné biele povlaky môžeme objaviť aj na sliznici úst či genitálií.


Ďalším významným prejavom je alopécia - teda vypadávanie vlasov a fúzov. Vo vlasovej časti hlavy sa tvorí viac menších okrúhlych ložísk bez ochlpenia, hovoríme o tzv. Alopecia areolata.


Všetky vyššie spomenuté prejavy sú sprevádzané systémovými príznakmi - zvýšenou teplotou, bolesťou svalov, kĺbov, hlavy a krku, celkovou únavou a zväčšenými lymfatickými uzlinami. Často dochádza k poklesu telesnej váhy. Už v tomto štádiu sa môžu začať prejavovať neurologické ťažkosti.


V sekundárnom štádiu sú nešpecifické i špecifické protilátky v krvi 100% detekovateľné.


Latentný štádium syfilis


Ak sa chorý nelieči, syfilis prechádza v latentnej formu, ktorá môže trvať od 3 až do 30 rokov od vzniku sekundárneho štádia. Toto dlhé obdobie býva bezpríznakové, ale v krvi sú sérologicky preukázateľné protilátky. Pacient nie je infekčný pre svoje okolie, pokiaľ ale žena v latentnom štádiu syfilis otehotnie, môže nakaziť plod. Približne u tretiny neliečených pacientov v tomto štádiu sa rozvinie terciárne štádium.


Terciárne štádium syfilis


Tericární štádium má niekoľko foriem, ktoré sa môžu prejavovať jednotlivo alebo v kombinácii, ani jedna však nie je infekčná. S terciárnym syfilisom sa dnes v našich zemepisných šírkach už nestretávame.


Až 15% chorých v terciárnom štádiu syfilisu nachádza na svojom tele tzv. gummy. Ide o zápalové ložiská rôznej veľkosti so žltkastou tekutinou, ktorá po perforácii vyteká von, a vytvára sa tak otvorené vredy. Tieto hnisavé útvary sa vytvára nielen na povrchu tela, ale aj na vnútorných orgánoch. Najčastejšími lokáciami sú lebka, kosti, pečeň, svaly a kĺby. Niekedy sa môžu na koži tváre, chrbta a hrudníka znovu objaviť červenohnedé pľuzgieriky charakteristické pre sekundárne štádium.


Syfilis môže mať tiež kardiovaskulárne formu, ktorá sa objavuje u 10% pacientov a to 10-30 rokov po prvotnej infekcii. Ohrozené sú všetky cievy a srdce, ale v najväčšom ohrození je aorta a koronárne artérie (vencovité tepny zásobujúce srdcový sval). V stene aorty sa usadzujú Treponemy a vyvíjú sa tak zápalové ložiská náchylné na prasknutie. Stena je oslabená, tvoria sa aterosklerotické pláty a zápal sa môže rozšíriť až k ústiu koronárnych tepien. Srdcové svalovina nie je dostatočne zásobená kyslíkom a pacient je v ohrození vzniku infarktu myokardu.


Najzávažnejšie formou je neurosyfilis postihujúce 7% pacientov. Postihuje centrálnu nervovú sústavu a nastupuje pomerne plazivo 5-35 rokov po infekcii. Rozlišujeme dva druhy:


Prvý z nich - neurosyphilis meningovasculosa - sa objavuje 5-10 rokov od ústupu sekundárneho štádia. Jedná sa o zápal mozgových obalov a ciev, ktorý zasahuje aj miechové a mozgové nervy. Medzi typické prejavy patrí čiastočná obrna svalov, mravčenie a pálenie kože, niekedy až úplná strata citlivosti. Pridávajú sa aj úporné bolesti hlavy kvôli zvýšenému nitrolebečnímu tlaku. V neskoršej fáze hrozí záchvaty mozgovej mŕtvice.


Druhá forma - neurosyphilis parenchymatosa - súvisí so zníženou schopnosťou imunitnej odpovede a je skôr vzácnejšie komplikácií, pretože postihuje iba 5% syfilitických pacientov. Tabes dorsalis, teda jedna z poddruhov neurosyfilis, postihuje zadné korene a povrazca miechové a niekedy tiež optický nerv. To sa prejavuje trhavou a neistou chôdzou, nekoordinovanými pohybmi, poruchami vnímania a vymiznutím reflexov dolných končatín. Pridáva sa inkontinencia, impotencia, výrazne vystreľujúce bolesti v oblasti brucha sa zažívacími ťažkosťami a vracaním. Komplikáciou môže byť aj čiastočné oslepnutie a hluchota. Progresia tejto formy vedie k paraplégia, teda k ochrnutiu polovice tela. Najzávažnejším stupňom syfilis je paralysis progressiva vyznačujúci sa neurologickými a psychopatologickými príznaky spôsobené prítomnosťou virulentných Treponem. Klinicky sa jedná o meningoencefalitídu, ktorá postihuje mozgovú kôru, a to predovšetkým v oblasti čelných lalokov. Táto forma sa vyznačuje mnohopočetnými komplikáciami, medzi ktoré patrí zvýšená dráždivosť, nesústredenosť, strata koordinácie pohybov, poruchy pamäti a spánku a celkové problémy s vegetatívnym fungovaním organizmu. Klasickým symptómom je zvýšenie citlivosti reflexov, mravčenie a štiepanie po tele a dočasné obrny rôznych nervov. Chorý má poruchu osobnosti, prestáva byť kritický sám k sebe, nedbá o seba a svoje okolie, zhoršujú sa intelektuálne schopnosti. V neskorom štádiu sa objavujú až maniodepresívna stavy a halucinácie (chorý môže vidieť známe biele myšky, rôzne exotické zvieratá a i.), Striedajú sa obdobia eufórie s hlbokými depresiami. Ako neurotické, tak psychotické zmeny môžu vyústiť v demenciu a v najťažších prípadoch smrť.


Vrodený syfilis


Jedná sa o formu syfilisu postihujúci plod alebo novorodenca, ktorý sa nakazí prenosom Treponema z organizmu matky (transplacentárne alebo počas pôrodu). Následky môžu byť rôzne - od spontánneho potratu cez predčasný pôrod až po narodenie chorého jedinca. Opäť rozlišujeme viac druhov, a to Syphilis congenita praecox a Syphilis congenita tarda. Prvý z nich sa prejavuje v novorodeneckom veku a postihuje organizmus hepatosplenomegália (zväčšenie pečene a sleziny), kostnými abnormalitami, zápalovými ložiskami v orgánoch, syfilitickú vyrážkou po tele . Táto forma sa zvyčajne končí smrťou do jedného roka od narodenia. Syphilis congenita tarda sa spravidla objavuje od piatich rokov až do obdobia adolescencie a je typická vznikom tzv. Hutchinsonovy trias, kam patrí hluchota, slepota spôsobená zakalením rohovky a deformácie kostí. Môže sa objaviť aj tabes dorsalis a progresívne paralýza známa zo tretieho štádia syfilis.

Syphilis

Diagnostika

V diagnostike syfilis sú v súčasnosti celosvetovo preferovaná sérologické vyšetrenie protilátok z krvi alebo mozgovomiechového moku. Môžu sa skúmať protilátky špecifické proti treponemam (testy TPHA, MHA-TP) alebo nešpecifické (testy VDRL, RRR), u ktorých ale hrozí falošná pozitivita, preto je lepšie overiť správnosť vyšetrenie ešte špecifickým testom. Syfilis testujeme 4 týždne po potencionálnej nákaze.


Menej častým spôsobom je priama diagnostika syfilis zo vzorky odobratej sterom z ložiska (vred, pľuzgieriky, condylomata). Vzorka sa skúma pod mikroskopom alebo sa častejšie vykonáva metóda PCR. Tieto metódy postupne ustupujú, pretože sú zložitejšie na vykonanie ako vyššie spomenutá sérologia a navyše je možno vykonávať len v čase, keď má pacient viditeľné lézie, z ktorých sa dá odobrať vzorku.


Liečba

Všetky formy syfilis liečime penicilínom, v prípade alergie na penicilín sa využíva tetracyklín. Penicilín je aplikovaný v injekčnej forme do svalu. Dĺžka liečby sa u jednotlivých štádií líši. Po začatí liečby sa v 75% prípadov objavia tzv. Jarischova-Herxheimerova reakcia, kedy endotoxín z rozpadajúcich sa Treponema spôsobí triašku, horúčku, bolesti hlavy a svalov a tachykardiu. Z toho dôvodu bývajú pacienti pri liečbe hospitalizovaní, ale nie je to vždy pravidlom.


Syfilis je vysoko infekčné ochorenie, ktoré je vždy hlásených hygienickému úradu v danej oblasti. Pacient je sledovaný po celú dobu liečby a aj po jej dokončení dochádza na krvné testy. Ak sú klinické aj sérologické vyšetrenie po dvoch rokoch od preliečenie negatívny, môže byť pacient vyradený z evidencie.

bottom of page